Vysokoškolské vzdelanie

Autor: Ladislav Wolf | 31.1.2011 o 15:43 | (upravené 31.1.2011 o 15:56) Karma článku: 6,56 | Prečítané:  1406x

Sú mladí , plní ideálov a väčšinou nepoškvrnení upadajúcou pracovnou morálkou – študenti. Časť študuje z presvedčenie a časť sa verejne hlási, že päť rokov obetujú pre tri písmenka pred menom. Po obdobiach stagnácie či úpadku vysokoškolského školstva nastal čas na zmenu. Dočkáme sa ...?

Z každého rohu počuť o našich vysokých školách zlé zvesti, ktoré sú potvrdené aj nelichotivými zisteniami o korupcii a falšovaniu. Každá druhá škola má urážlivý prívlastok - električková, no ani tieto hlasy šírené médiami a ľuďmi neprimeli vrcholných predstaviteľov od slov k skutočným činom.

Znalostná ekonomika

Slovné spojenie znalostná ekonomika je neustále opakované z úst predstaviteľov výkonnej moci, ktorí sa spoliehajú, že samotné rozvírenie diskusie o tomto fenoméne bude dostatočné  na transformáciu súčasného stavu nášho hospodárstva (montážneho) na hospodárstvo s prívlastkom produkujúcim pridanú hodnotu, ktorá nám zabezpečí prácu s vyššími mzdami, lepšou životnou úrovňou. Reči slúžia na vábenie voličov, ale na túto transformáciu treba systémové reformy, ktoré sa odzrkadlia až za niekoľko volebných období. A práve tento fakt je kľúčovým pre neochotu politikov angažovať sa v tejto problematike, nakoľko s veľkou pravdepodobnosťou by úspech zožal až jeho politický nasledovník (v horšom prípade konkurent), a preto ostáva jednoduchšou možnosťou zachovať status quo. Jednou z najdôležitejších  reforiem v tejto oblasti je práve reforma vysokého školstva. Je nutné produkovať študentov s dostatočným znalostným základom v danom odbore, ktorý bude predstavovať pre podnik najväčšie bohatstvo a  konkurenčnú výhodu. Avšak súčasný stav na našich vysokých školách vzdeláva akademickým prístupom plného teórie a delení často bez štipky požiadaviek na súčasný stav a praktické schopnosti . Príčin je hneď niekoľko.

Na našich školách takmer úplne absentuje interaktívna spolupráca s podnikmi v oblasti spoločného výskumu. Takáto spolupráca by mala nielen prínos v podobe vyššej úrovne vzdelávania obohateného o získanie faktov z reálnej praxe, ale aj o motivačný faktor pre študentov, ktorý by sa prejavil vo zvýšenom záujme o štúdium , nakoľko by na takýchto projektoch pracovali len tí najlepší, čo by automaticky vytvorilo konkurenčné prostredie medzi študentmi.

Študenti, by mali sami vyhľadávať príležitosti na získanie znalosti využívajúcich v praxi, avšak práve vysoké školy by mali "zasiať" pomyselné semienko túžby vzdelávať sa. Aj táto forma motivácie zaujímať sa o daný odbor viac , ako len v rozsahu vysokoškolských skrípt je nedosiahnuteľná,  pretože počet študentov na vysokých školách je taký enormný, že je až nadľudský výkon poznať svojich študentov po mene, či ísť viac do hĺbky a poznať rozsah ich možností a rozvíjať ich.

Ďalším dôležitým faktorom je aj kvalita vyučujúcich a študentov. Ak s nadnesením použijeme prirovnanie : „Úroveň učiteľa naučiť študenta je len taká vysoká, aká je úroveň vedomostí najslabšieho študenta, ktorý úspešne zložil skúšku." Potom úroveň mnohých vyučujúcich nie je dostatočná. Kritizovať vyučujúcich je naivné a nespravodlivé, pokiaľ nezoberieme do úvahy podmienky, v ktorých pôsobia a výšku ich odmien za prácu, tak stagnujúca až klesajúca úroveň výučby je reálnym dôsledkom aj týchto dvoch príčin.

Slovensko by počtom vysokých škôl na jedného obyvateľa konkurovalo aj najvyspelejším krajinám zemegule, ale kvalitou sa nemôžme porovnávať ani so sivým priemerom. Nejeden minister školstva vyjadroval túžbu, ktorá na základe novej reakreditácie zníži počet vysokých škôl. Ako vždy ostalo pri slovách, no pri fatálne absurdných otázkach ako sú určenie frekvencie vyhrávania štátnej hymny a umiestnenie štátneho znaku v triede sa viedli celospoločenské úvahy a nejedná politická relácia sa začínala a aj končila hádkou o tejto otázke.

Vysoké školstvo je determinované a správajúce sa ako typický systém, ktorý je závislý od verejných prostriedkov, ktorý nie je podmienený kvalitou, ale kvantitou navštevujúcich. Úplne absentuje faktor konkurovania medzi jednotlivými vysokým školami, ak neberieme do úvahy faktor znižovania požiadaviek na  uchádzačov, ktorý vysokým školám zabezpečí spomínanú kvantitu.

Možnosti získania štipendií študovať v zahraničí sa zlepšil, no tento fakt rieši problematiku len čiastočne, pretože je logické očakávať, že absolventi zahraničných škôl vo vyspelejšej krajine aj zostanú (z dôvodu vyššieho pracovného ohodnotenia). Ak si podniky uvedomujú fakt, že presadenie sa v konkurenčnom boji je možné iba učením sa od najlepších, nemali by aj slovenské vysoké školy vytvoriť podmienky, aby na naše akademické pôdy prišli prednášať významní zahraniční pedagógovia?

Príčin stagnácie, ba dokonca úpadku nášho vysokého školstva je okrem spomenutých viac. Slovensko potrebuje zmenu a potrebuje ju hneď. Okolité štáty sú úrovňou vysokého školstva vyššie a ďalšie zaostávanie sa v budúcnosti odzrkadlí v životnej úrovni nás všetkých. Veď napokon montovať autá či lepiť televízory nie je taká náročná činnosť, aby sa ich nenaučili aj zaostalejšie krajiny s neporovnateľne nižšími mzdovými požiadavkami ako sú na Slovensku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Tataráky by mali zmiznúť z reštaurácií. Ľudia sa ich však nechcú vzdať

Reštaurácie sa o tatarákoch boja hovoriť, mnohé ich majú v jedálnych lístkoch.

DOMOV

Smer sa vracia k poplatku, ktorý sám zavrhol

Malo by sa platiť za objednanie na ošetrenie mimo ordinačných hodín.

TECH

Naživo: Miliardár Musk ukazuje, ako chce kolonizovať Mars

Podnikateľ chce začať expedície na Mars o dva roky.


Už ste čítali?